Rakovina žalúdka: Aké má príčiny, prejavy a prvé príznaky?

Rakovina žalúdka je vážne onkologické ochorenie s vysokou úmrtnosťou, no mierne klesajúcim výskytom celosvetovo. Veľká časť pacientov je diagnostikovaná v pokročilom štádiu ochorenia.

Aké sú prvé príznaky rakoviny žalúdka a aké sú možnosti liečby?

Karcinóm žalúdka má najvyšší výskyt v Japonsku, Chile či strednej a južnej Amerike. Jedná sa o druhú najčastejšiu príčinu smrti v dôsledku onkologického ochorenia. Adenokarcinóm (zhubný nádor pôvodom z buniek žľazového epitelu) je najčastejším druhom rakoviny žalúdka.

Príčiny vzniku, rizikové faktory, príznaky, diagnostika, možnosti liečby a mnoho ďalších zaujímavých informácií sa dozviete pokračovaním v článku.

Žalúdok v skratke

Žalúdok (gaster, stomachus) je vakovitý orgán tráviaceho traktu spájajúci pažerák a tenké črevo. Hlavnou funkciou žalúdka je zhromaždenie prijatej potravy. Peristaltickými vlnami spolu so žalúdočnou šťavou potravu chemicky mení na tráveninu (chýmus). Takto upravená potrava postupne putuje do tenkého čreva na spracovanie a vstrebávanie potrebných látok a živín do organizmu.

Stena žalúdka je zložená zo 4 základných vrstiev:

• Vnútorná sliznica - mukóza
• Podslizničná vrstva - submukóza
• Svalová vrstva hladkej svaloviny
• Vonkajšia vrstva - seróza

Zhubný nádor žalúdka

Rakovina žalúdka sa vyskytuje dvakrát častejšie u mužov než u žien. Najčastejšie je diagnostikovaná vo veku 60 až 80 rokov.

Adenokarcinóm je najčastejším druhom nádoru žalúdka vznikajúci patologickou premenou buniek žalúdočnej sliznice. Rastom a vývojom môže ochorenie postihovať celú stenu žalúdka, lymfatické uzliny, brušnú dutinu a iné okolité i vzdialené orgány.

V súčasnosti je rozlišovaný intestinálny a difúzny typ nádoru žalúdka.

Intestinálny typ sa vyvíja na podklade určitého ochorenia, najčastejšie atrofickej gastritídy a bakteriálnou infekciou Helicobacter pylori.

Difúzny typ najčastejšie vzniká bez predchádzajúceho ochorenia, pričom na jeho vznik má vyplýva najmä genetická predispozícia.

Medzi ostatné typy rakoviny žalúdka patria:

• Lymfómy vznikajúce z buniek imunitného systému nachádzajúcich sa v žalúdočnej stene.
• Gastrointestinálne stromálne tumory pochádzajúce z buniek žalúdočnej steny.
• Neuroendokrinné nádory pochádzajúce z nervových alebo endokrinných buniek žalúdka.

Diagnostika a liečba týchto druhov rakoviny je však o niečo odlišná ako pri adenokarcinómoch žalúdka.

Až 80 % pacientov s karcinómom žalúdka je diagnostikovaných až v pokročilom štádiu ochorenia. Avšak kým karcinóm dosiahne vyššie štádium, je možno spozorovať mierne a netypické zdravotné ťažkosti vedúce k rannej diagnostike.

Vznik nádoru žalúdka je multi-faktoriálny, pričom najväčšiu úlohu hrajú genetické a externé enviromentálne faktory.

Z environmentálnych faktorov sa jedná o nevhodnú životosprávu. Stravovanie s vysokým obsahom soli a nitro-zlúčenín, ktorých hlavným zástupcom sú údeniny, údená a konzervovaná strava (napr. konzervované mäso). Negatívnym faktorom je alkohol, nízky príjem vlákniny, bielkovín, zeleniny a ovocia.

Fajčenie výrazne zvyšuje riziko vzniku rakoviny žalúdka i celého tráviaceho traktu.

Riziko vzniku ochorenia zvyšuje pracovná činnosť v prítomnosti ionizačného žiarenia a azbestu. 

Rizikovým faktorom je prítomnosť infekcií a zápalových procesov gastrointestinálneho traku. Bakteriálna infekcia Helicobacter pylori, Epstein-Bar vírus, afrotická gastritída a stavy po operáciách žalúdka.

Baktéria Helicobacter pylori je považovaná za významný rizikový faktor v karcinogenéze u adenokarcinómu žalúdka a nonHodgkinových lymfómov žalúdka.

Žalúdočné polypy sú nezhubnými výrastkami žalúdočnej sliznice, pričom jeden druh polypov (adenóm) sa môže rozvinúť do rakoviny. Gastroezofageálny reflux zase zvyšuje riziko vzniku rakoviny v pažerákovo-žalúdkovom prechode. Je preto vždy nutná liečba a prevencia gastroenterológom.

Ojedinelá dedičná mutácia génu CDH1 kódujúceho proteín E-cadherin vedie k vysokému riziku vzniku rakoviny žalúdka difúzneho typu.

Genetický faktor súvisí aj s Lynchovým syndrómom (HNPCC - Hereditary Non Polyposis Colorectal Cancer), ktorý vzniká poškodením reparačných génov a predstavuje riziko pre vznik iných nádorov.

Niektoré iné dedičné mutácie podmieňujúce vznik rakoviny v iných častiach tela môžu zvyšovať aj riziko vzniku karcinómu žalúdka. Príkladom sú mutácie zvyšujúce riziko rozvoju rakoviny hrubého čreva a familiárna adenomatózna polypóza.

Rizikovým faktorom je rodinná anamnéza v zmysle výskytu rakoviny žalúdka u prvostupňového príbuzného (rodičia, súrodenci a deti).

Karcinóm žalúdka sa v prvotnom rannom štádiu neprejavuje výraznými klinickými príznakmi. Počiatočné symptómy sú pomerne bežné a môžu signalizovať aj na iné ochorenia. Slabá chuť do jedla, pocit plnosti po dojedení napriek malej porcii, nepríjemné pocity či bolesť v oblasti brucha.

Až v pokročilejšom štádiu zvyčajne jedinec pociťuje prvé výraznejšie prejavy. Dostavujú sa bolesti v oblasti žalúdka a nadbrušia (epigastria). Je udávaná strata chuti do jedla, nevoľnosť, pocit na zvracanie, nadmerne zvýšená únava a celková telesná slabosť.

Prvé príznaky môžu trvať aj po dobu niekoľkých mesiacov. Ak je karcinóm lokalizovaný v hornej časti žalúdka, môžu sa objaviť obtiaže s prehĺtaním. Je možné spozorovať opuch a nahromadenie tekutiny v brušnej oblasti.

V neskoršom rozvojovom štádiu dochádza k zvracaniu a prípadne i k zvracaniu s prímesou krvi. Udávaný príznak karcinómu žalúdka je prítomnosť krvi v stolici, čierna až dechtovo sfarbená stolica.

Prejavy a príznaky rakoviny žalúdka:

• Bolesť žalúdka
• Bolesť oblasti nadbrušia (epigastria)
• Strata chuti do jedla
• Pocit plnosti už po malej porcii
• Nevoľnosť
• Únava a slabosť
• Úbytok telesnej hmotnosti
• Zvracanie
• Zvracanie s prímesou krvi
• Čierna dechtová stolica
• Krv prítomná v stolici
• Nahromadenie tekutiny (opuch) v brušnej dutine

Vzhľadom na rast a rozvoj karcinómu je ochorenie delené na 4 - 5 štádií.

Štádium 0: Abnormálne napadnuté bunky sa nachádzajú vo vnútornej strane vrstvy sliznice žalúdka.

Štádium I: Karcinóm prerastá cez vnútornú vrstvu sliznice, vrastá do blízkej svalovej vrstvy a prípadne aj do vrstvy serózy žalúdka. Nedochádza však k postihnutiu lymfatických uzlín.

Štádium II: Karcinóm postihuje hlbšie steny žalúdka a rôzny počet napadnutých lymfatických uzlín. Dochádza k postihnutiu svalovej vrstvy i hlbokej vrstvy serózy žalúdka.

Štádium III: Nádor sa rozšíril do svalovej vrstvy, subserózy a do najviac 15 lymfatických uzlín. Prípadne ochorenie napadlo štruktúry obklopujúce žalúdok. Karcinóm sa však nerozšíril do vzdialených orgánov a iných častí tela (peceň, pľúca..).

Štádium IV:  V tomto štádiu je postihnutých viac ako 15 lymfatických uzlín, karcinóm sa rozšíril do blízkych štruktúr obklopujúcich žalúdok, alebo do vzdialených orgánov a častí tela. V tomto Štádiu sú prítomné metastázy.

Až 80 % pacientov s karcinómom žalúdka je diagnostikovaných až v pokročilom štádiu ochorenia.

Avšak kým karcinóm dosiahne vyššie štádium, je možno spozorovať mierne a netypické zdravotné ťažkosti vedúce k rannej diagnostike.

Diagnostika sa taktiež opiera o klinické príznaky pacienta, akými je strata na váhe, bolesti epigastria a krvácanie z tráviacej rúry. Jedná sa však už o pokročilé štádium progresie rakoviny.

Prvým hlavným vyšetrením je endoskopické vyšetrenie - gastroskopia, ktorá umožňuje biopsiu tkaniva a následne histologické laboratórne vyšetrenie určujúce presný typ nádoru žalúdka.

Histopatologický rozbor potvrdzuje diagnózu rakoviny a udáva prídatné informácie o druhu, type a charaktere nádoru.

Vyšetrujúci lekár zavádza špeciálnu ohybnú trubičku (endoskop) cez hrdlo do žalúdka pacienta. Počas vyšetrenia je možné zároveň vykonať endoskopické ultrazvukové vyšetrenie, pri ktorom ultrazvuková sonda poskytuje obraz jednotlivých vrstiev žalúdočnej steny a blízkeho okolia.

Počítačová tomografia CT a zobrazovacia metóda PET je využívaná pre hodnotenie okolitých metastáz a klasifikácie štádia tumoru.

V súčasnosti je možné využiť virtuálnu CT gastrografiu, ktorá je vhodná najmä v diferenciálnej diagnostike medzi ranným štádiom karcinómom žalúdka a gastritídou.

Najvyužívanejšou klasifikáciou je TMN klasifikácia, ktorá spolu s histologickým vyšetrením udáva základnú liečebný plán.  Hodnotí sa hĺbka prieniku tumoru (T), postihnutie lymfatických uzlín (N) a prítomnosť vzdialenejších metastáz (M).

Pre posudzovanie brušného peritoneálneho rozsevu a rozšírenia ochorenia je v niektorých prípadoch volená diagnostická laparoskopia.

Priebeh rakoviny žalúdka je v počiatočnom čase nevýrazný a ťažkosti nemusia byť prítomné. Prípadne sa vyskytujú iba bežné zdravotné problémy, ako pri iných ochoreniach tráviaceho traktu. Vážnejšie a výraznejšie prejavy nastupujú až v pokročilejšej fáze. Symptómy sú opísané v časti Príznaky.

Prevencia vzniku rakoviny žalúdka

Pred genetickými faktormi prevencia vzniku rakoviny ako taká neexistuje. Avšak je možné riziko vzniku karcinómu žalúdka eliminovať environmentálnymi externými faktormi.

Základom je plnohodnotná vyvážená strava obsahujúca dostatok vlákniny, vitamín A, C a D, betakarotén aselén. Ochranným zástupcom je zelenina a ovocie.  Vhodnou voľbou je napríklad koreňová a kapustová zelenina (brokolica, kel, mrkva..), bobuľovité ovocie, obilniny, orechy, strukoviny, kurkuma, zelený čaj a iné.

Naopak rizikovým faktorom sú solené a údene potraviny dráždiace žalúdočnú sliznicu. Vysoký príjem potravín obsahujúcich nitráty/nitrity, akou je napríklad konzervované mäso, môže nepriaznivo vplývať na riziko rozvoja karcinómu žalúdka.

Silným rizikovým faktorom je fajčenie, konzumácia alkoholu a drog.

V prípade spozorovania ťažkostí a nejasných príznakov, je vhodné vyhľadať lekársku pomoc. Pri infekcii baktériou Helicobacter pylori (vrátane iných infekcií v tele) je nutné čo najskôr započať antibiotickú a podpornú odbornú liečbu.

Doporučované sú pravidelné preventívne prehliadky u všeobecného lekára i gastrointestinológa. Vhodné je preventívne vyšetrenie onkomarkerov z krvnej vzorky pacienta - substancie prítomné v organizme v dôsledku rozvoja malígneho ochorenia produkované nádorovými bunkami.

Prevencia vzniku rakoviny tráviaceho traktu:

• Plnohodnotná pravidelná vyvážená strava
• Dostatočný príjem bielkovín v strave
• Dostatočný príjem vlákniny v strave
• Dostatočná konzumácia ovocia a zeleniny
• Príjem potrebných vitamínov a minerálov
• Dostatok kompenzačnej pohybovej aktivity
• Stop fajčeniu tabakových výrobkov
• Stop konzumácie alkoholu
• Eliminácia potravín s vysokým obsahom soli
• Eliminácia potravín s vysokým obsahom nitrátov
• Včasné zahájenie antibiotickej liečby pri infekcii
• Užívanie prebiotík a probiotík po prekonaní infekcie
• Pravidelné preventívne prehliadky u lekára