Liečba depresívnej poruchy, depresie: Dá sa vyliečiť? + Psychoterapia

Terapia depresívnej epizódy prebieha vo fázach.

Po úspešnom zvládnutí prvých - akútnejších fáz, pacient prechádza do udržiavacej liečby. Takýto režim je prevenciou častých a skorých rekurencii depresie, čiže návratu akútnej fázy ochorenia. 

Terapeutická stratégia sa nelíši podľa toho či ide o ľahkú, stredne ťažkú alebo ťažkú depresiu.

Prihliada sa skôr na príznaky depresie, osobnosť pacienta, vek, sprievodné ochorenia a výskyt nežiaducich účinkov. 

Uvádzame fázy terapeutického plánu depresie, avšak mnohokrát sú hranice medzi jednotlivými fázami zmazané: 

1. fáza akútnej liečby - ide o obdobie v trvaní od 6 do 12 týždňov, pokým sa nedosiahne remisia
2. fáza pokračovacej liečby - v trvaní minimálne 1 rok
3. fáza udržiavacej liečby - nazývaná aj tymoprofylaxia, ktorá sa môže ukončiť až po 5 rokoch 
4. plná remisia ochorenia

Dodržaním uvedenej dĺžky jednotlivých fáz terapie sa môže znížiť riziko rekurencie až o 70 – 80 %.

Väčšinu antidepresív indikuje, predpisuje a ich efektívnosť sleduje špecialista - psychiater.

Všeobecný lekár pre dospelých môže predpísať antideprsíva zo skupiny tricyklické (TCA) a tetracyklické (TeCA) antidepresíva a selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu (SSRI). 

Inhibítory spätného vychytávania monoamínov (Tymoleptiká)

Do tejto širokej skupiny liečiv patria tricyklické (TCA) a tetracyklické (TeCA) antidepresíva. Ich hlavným účinkom je neselektívna inhibícia spätného vychytávania neurotrasmiterov a to serotonínu, noradrenalínu a dopamínu. Ide o jedny z prvých antidepresív.

V 30. rokoch 20. storočia boli na vrchole rebríčka liečby depresie. V modernej medicíne sú skôr druhou voľbou po SSRI.

Tymoleptiká 1. generácie 

Patria sem aktivujúce tricyklické antidepresíva. Hlavnými zástupcami sú nortriptylín a dosulepín. Účinkujú ako inhibítory spätného vychytávania noradrenalínu a dopamínu, avšak nie sú vhodné v liečbe akútnej fázy depresie.

Terapeutickým efektom je zlepšenie nálady a prejasnenie myslenia, ale prinášajú zvýšené riziko suicidálnych tendencii.  Vhodné sú pre pacientov, ktorí trpia útlmovou depresiou a neboli u nich identifikované samovražedné myšlienky. 

Tymoleptiká 2. generácie

Výhodou tejto skupiny antidepresív, v porovnaní s predošlou, je zmiernený anticholínergný účinok. Preto sú vhodnejšie aj pre polymorbídnych a starších pacientov. Zástupcami tejto skupiny liečiv sú dibenzepín, maprotilín, mianserín, viloxazín a trazodón.

Vedľajšie účinky sa nezriedka vyskytnú skôr ako sa dostaví očakávaný teraputický efekt. Patria medzi ne xerostómia (suchosť v ústach), poruchy akomodácie zreničiek, poruchy močenia, zápcha a zrýchlený tep srdca (tachykardia). Menej často sa môžu objaviť závraty, dezorientácia, zmätenosť, ospalosť a  hypotenzia.

Tymoleptiká 3. generácie 

Do tejto skupiny patria najpoužívanejšie antidepresíva. Mechanizmom účinku je inhibícia spätného vychytávania iba jedného z troch monoamínov.

Inhibujú spätné vychytávanie buď serotonínu (SARI, SSRI), noradrenalínu (NARI) alebo len dopamínu (DARI).

Selektívne inhibítory spätného vychytávania serotonínu (SSRI)

Ide o antidepresíva  1. voľby. Patria sem liečivá ako citalopram, escitalopram, fluoxetín, fluvoxamín, paroxetín a sertralín. 

Jednou z výhod je možnosť užívania aj v tehotenstve, pre ich nízky teratogénny efekt, čiže riziko poškodenia plodu. 

Nevýhodou je, že pacienti s neliečenou hypotyreózou sú na liečbu SSRI rezistentní. 

Antagonisti serotonínu a inhibítory jeho spätného vychytávania (SARI)

Ide o antidepresíva so zdvojeným serotonínovým  efektom. Jednak blokujú serotonínové receptory a zároveň inhibujú aj jeho spätné vychytávanie. Predstaviteľom tejto skupiny je trazodón, ktorý má sedatívny účinok a zároveň účinkuje aj proti úzkosti. 

Selektívne inhibítory spätného vychytávania noradrenalínu (NARI)

V tejto skupine antidepresív je hlavným zástupcom liek reboxetín. Má stimulačný účinok, zlepšuje príznaky ako nezáujem, demotiváciu a útlm. Výhodou je, že nepôsobí ako sedatívum a teda neutlmuje.

Ide o veľmi bezpečný liek z hľadiska liekových interakcii a nie je nebezpečný pri možnom predávkovaní. 

Tymoleptiká 4. generácie 

Patria sem antidepresíva charakterické  svojím duálnym efektom. Mechanizmus ich účinku spočíva v  inhibícii spätného vychytávania serotonínu aj noradrenalínu (SNRI). Druhou skupinou sú  inhibítory spätného vychytávania dopamínu a zároveň noradrenalínu (DNRI). 

Do rodiny SNRI  patrí venlaxafín a milnacipran. Sú to pomerne moderné antidepresíva. Veľkou výhodou venlafaxínu je rýchly nástup jeho terapeutického efektu a to už do 1 týždňa. 

Rýchly účinok antidepresíva zlepšuje spoluprácu pacienta a tým sa zvyšuje šanca dosiahnutia plnej remisie ochorneia.

Antidepresíva priamo ovplyvňujúce receptory

Mianserín má okrem antidepresívneho účinku aj  anxiolytický (proti úzkosti), sedatívny (proti nespavosti) a analgetický (proti bolesti) účinok. 

U pacientov, ktorí úžívali SSRI sa môže objaviť sexuálna dysfunkcia, mianserín môže túto poruchu zlepšiť. 

Mitranzapín má tiež duálny účinok, ale nepôsobí proti bolesti ako mianserín. 

Inhibítory biodegradácie

Patria sem antidepresíva ako tranylcypromín alebo moklobemid. Indikované sú pri výskyte utlmených a atypických depresii. Majú menej nežiaducich účinkov ako tricyklické antidepresíva. 

Tranylcypromín sa neodporúča pacientom so závislosťou na alkohole, parkinsonikom a osobám nad 65 rokov. 

Moklobemid je naopak veľmi účinný pri depresiách vo vyššom veku, kedy zlepšuje kognitívne funkcie a jasnosť myslenia.

Psychoterapia a podporná psychoterapia

Neoddeliteľnou súčasťou liečby depresie je psychoterapia.

Pacienti a ani terapeuti by nemali podceňovať pozitívny vplyv dôverného rozhovoru, kedy sa chorý môže vyrozprávať nezainteresovanej osobe a oslobodiť tak ťaživé myšlienky. 

Psychoterapia by mala trvať minimálne 6 - 8 týždňov v pravidelných sedeniach, ideálne až 4 mesiace do zlepšenia príznakov depresie.

Posledné štúdie jednoznačne potvrdzujú najlepší liečebný efekt pri kombinácii psychoterapie a užívaní antidepresív. 

Podporná psychoterapia je podpora depresívneho pacienta zo strany jeho najbližších príbuzných a okolia. 

Depresívny pacient potrebuje láskavosť, pochopenie, načúvanie, povzbudenie v dosahovaní reálnych cieľov a ocenenie za každý úspech vo svojom napredovani.